낯선타국 바다건너
열세살 어린 내가
오직 한번 꿈에본듯
다녀간 이날까지
기다리던 스무해
모진 목숨은
백발이 되었네
하늘끝 저멀리에
소리쳐 불러봐도
구슬픈 메아리에
들리는 너의 이름
철새도 봄이면
돌아오는데
떠나버린 내아들은
소식도 없네
불효자식 기다리다
늙으신 어머니여
오매불망 쌓인뜻은
이제야 풀렸는데
자식걱정 한평생
그리움 안고
별나라 가셨네
죄많은 뉘우침을
천만번 굽으소서
무정한 긴긴세월
가슴이 메입니다
생전에 못다한
자식의 도리
어머님 영전에서
흐느낍니다
natseontaguk badageonneo
yeolsesal eorin naega
ojik hanbeon kkumebondeut
danyeogan inalkkaji
gidarideon seumuhae
mojin moksumeun
baekbali doeeotne
haneulkkeut jeomeolrie
sorichyeo bulreobwado
guseulpeun mearie
deulrineun neoui ireum
cheolsaedo bomimyeon
dolaoneunde
tteonabeorin naeadeuleun
sosikdo eopne
bulhyojasik gidarida
neukeusin eomeoniyeo
omaebulmang ssatintteuteun
ijeya pulryeotneunde
jasikgeokjeong hanpyeongsaeng
geurium ango
byeolnara gasyeotne
joemaneun nwiuchimeul
cheonmanbeon gupeusoseo
mujeonghan ginginsewol
gaseumi meipnida
saengjeone motdahan
jasikui dori
eomeonim yeongjeoneseo
heuneukkipnida